Prosebne ku mne zdvihol hlavičku so zvädnutými tykadlami, jednou z nožičiek v zúfalom hmyzom geste ukázal na svoj chrbát, prevalil sa nabok a definitívne znehybnel. Opatrne som ho vzal medzi palec a ukazovák a druhou rukou som si z krku stiahol Kľúč.
Ani to veľmi nebolelo a sme na konci historického zvukového záznamu. Ak ste boli pozorní, viete, že dnes si môžete vypočuť básne. Presnejšie Haiku.
S Haiku som sa prvý raz stretol v petržalskom literárnom klube Generácia, kde bol hosťom Daniel Hevier. Haiku je japonská básnická forma, ktorá má veľmi presné pravidlá: tri strofy, prvá má päť slabík, druhá sedem, tretia znova päť. Nadšený novými poznatkami som pár haiku na posedenie vychrlil. Odvtedy nič. Ale moje pokusy zostali aspoň dočasne zvečnené na zvukovej nahrávke.
Dnešný vstup by som nazval čierny humor z minulosti. Nielen kvôli obzvlášť nápaditej dikcii môjho mladšieho ja na historickej nahrávke, ale najmä vďaka pochmúrnej téme.
Možno si poviete, že dnes, kedy správy so skutočnou informačnou hodnotou nahradili v médiách priamymi prenosmi zo štúdia smrť, už človeka nemožno len tak vystrašiť. Ale zamysleli ste sa niekedy nad tým, na čo všetko treba myslieť povedzme pri obyčajnom pohrebe? Alebo aké úskalia môžu na človeka číhať, keď sa smrť stane výnosným biznisom? Teda brrr. Alebo chichi?
Šieste pokračovanie zvukovej nahrávky nejestvujúcej knihy s názvom Robotómia obsahuje opäť básne. Dohromady jedenásť.
Tentoraz možno smelo hovoriť takmer o ľúbostnej poetike, keby sa to len na poslednú chvíľu vždy niekam nezvrtlo. Ale nezvŕta to s nami občas aj v živote? Keď sme si súhlasne prikývli, môžeme pokračovať.
Koho zaujímajú úvodné výlevy autora k týmto dochovaným historickým zvukovým záznamom, nech zdvihne ruku. Výborne, Jedinák, tak sa teda vylejem aj dnes.
Ktosi raz povedal, že televízia je žuvačka pre oči. Dnešná poviedka je Chewing gum pre uši. Našťastie je krátka, takže chuť nestihne vyprchať. Priestorovo je však o to veľkorysejšia – Zem je jej priúzka, ambiciózne vstupuje až hen do vesmíru.
Streda je čudný deň. Týždeň sa ako-tak rozbehol, ale piatok je ešte stále za viditeľným horizontom. Človek sa ocitá v imaginárnom bode prelomu, balansuje, kyvká sa dopredu, vzápätí sa desí, že spadne späť dozadu – smerom k pondelku. Vrátiť sa v čase našťastie nemôže. Iba ak pri počúvaní päť rokov starej zvukovej nahrávky.
Historický zvukový záznam číslo 3; rok vzniku: 2003; názov poviedky: Pocta Sandmanovi.
Ak ste sa niekedy obtreli o brakové umenie maskujúce sa pomenovaním komiks, pravdepodobne ste sa stretli so sériou Sandman a zistili, že pojem brak odrazu horkne na jazyku. V prípade, že ste sa nestretli, odporúčam (desiatimi z desiatich mischov). Náš dobre známy fantasta Neil Gaiman ukázal, že vie, a plejáda vynikajúcich kresličov, obťahovačov, farbičov – plus jeden legendárny písmenkár – pomohli.
Druhý diel historického zvukového záznamu obsahuje desať krátkych textov, z nedostatku lepšieho pomenovania nazvaných básne. Skôr ako sa v panike vrhnete k najbližšiemu únikovému východu, upozorňujem, že rýmy som vložil iba do jednej.
Fyzické cestovanie do minulosti je zatiaľ vyhradené len pre nemnohých pred verejnosťou a bulvárnou tlačou dobre utajovaných jedincov – a o podrobnostiach jednotlivých výprav (spoločenské hry dinosaurov, Pytagorova symfónia, Kopernikov pokus privyrábať si predajom citrusov, atď.) musíme mlčať. Čitatelia Fantázie OnLine majú však jedinečnú možnosť do minulosti sa aspoň započúvať.
Tak ešte raz: Ahojte!
Ohnivé pero je síce minulosťou, no ešte mi v počítači zostala poviedka od Miša Spádu.
Záverečná!!!
80 Ohnivých pier. 80 krátkych poviedok. 34 autorov (z toho 9 sympatických dám). 5 piatkov trinásteho. Haiku.
Ahojte!
Mali ste už pocit, že ste niekto iný? Že v skutočnosti patríte úplne inam, že vás držia v nevedomosti?
Pekný deň!
Je dobrá rada nad zlato? Nie je radno zamyslieť sa, či je vôbec dobrá?
Ahojte!
Dnešná moja poviedka nemá nijaký zaujímavý dej, nijaké nečakané zvraty, nijaké prepracované postavy.
Čaute!
Miloš Ferko sa na chvíľu presunul zo sveta osternov, aby pre zmenu zničil svet. Našťastie iba trojrozmerný.
No čaute!
Cítite sa dnes dostatočne sladkí?
Ahojte!
Čítali ste už niekedy akčnú poviedku o varení? Ak áno, pripíšte si jeden bod a prečítajte si ďalšiu.
Zdravím!
Tretia poviedka Branislava Majerníka v Ohnivom pere je výnimočne dlhšia, ako je zvykom, no deliť ju na dve časti by bolo barbarstvom.
Ahojte!
Martin Lochman bol prvý zástupca českých spisovateľov v Ohnivom pere. No a dnešná poviedka je v tejto rubrike už jeho štvrtá.
Čaute!
Hlučne a bezostyšne, vítam vás dnes ja so svojím dielkom.
Guten tag,
Vitajte vo svete osternov Miloša Ferka.
Čaute!
Beatles a sci-fi… ide to vôbec dohromady? Každý, kto videl skvelý animovaný film Žltá ponorka, teraz musí vykríknuť, že ide. Ale ide to aj inak.
Ahojte!
Každý správny chlap – džentlmen považuje ženy za nežné stvorenia, ktoré treba chrániť pred nástrahami zlého sveta, ovládaného surovou silou mužov. Ale je to naozaj tak? Nie je to iba ďalší ženský úskok, ktorý nás má uchlácholiť? Neťahajú nitky tohto sveta v skutočnosti ony?
Zdravím vás!
Po piatku trinásteho sa treba poriadne uvoľniť a odreagovať.
Príjemný koniec týždňa!
Keďže máme piatok trinásteho, patrí sa dodržiavať tradíciu a pridať poviedku naviac.
Ahojte!
Ohnivé pero má tento pondelok tvrdú konkurenciu. Vodu.
Pekný deň!
Rysavá jalovica sa vracia. Najskôr nás strašila na hodinách literatúry, a teraz je tu zas – v Ohnivom pere.
Ahojte!
Kto by to bol povedal, že Ďuro Červenák sa nám do Ohnivého pera jedného dňa vráti!
Ahojte!
Ak mávate aj v pondelok dobrú náladu, ďalej radšej nečítajte.
Ahojte!
Že fantastická literatúra nie je zďaleka iba doménou chlapov a chlapcov, už dávno netreba dokazovať. Potvrdil to aj ostatný ročník Ceny Fantázie, v ktorého finále sa na piatich miestach ocitli štyri dámy. Medzi nimi bola aj Soňa Lantajová.
Zdravstvujte, druzjá!
Prečo tá pseudoruština? Je to taká malá príprava na prostredie, do ktorého vás v dnešnej mikropoviedke vezme Branislav Šiftár.
Všetko najlepšie k pondelku!
Pracujete? Komu by sa chcelo! Sú však aj takí…
Ahojte!
Že či viete, čo je to posoch?
Vitajte v pekle, priatelia!
Iba prenesene, pravdaže. Nech si cynici hovoria, čo chcú, civilizácia má k skutočnému peklu poriadne ďaleko.
Ahojte netradične v stredu!
Ohnivé pero vám prináša dokončenie poviedky Daniela Klimeka z pondelka. Hádam ste to vydržali.
Pekný deň!
Neznášate texty na pokračovanie? Ja tiež. Je to ako prestať jesť mamin koláč v polovici a namiesto toho si ísť pricviknúť prsty medzi dvere.
Vitajte, neklopte!
Monty Pythonovci nečakali španielsku inkvizíciu. Ja som nečakal Raymonda Chandlera.
Od vzniku rubriky som sa tešil, kedy si niekto ukradne jej názov, zasadí ho do literárneho kvetináča, zaleje pohárom predstavivosti a nechá vyrásť sympatickú poviedočku. Čakal som takmer rok a pomaly som strácal nádej. Keď tu…
Čáfte, né?
Dámska tvorivá skupinka sa nám dnes utešene rozrastie o ďalšiu nežnejšiu autorku.
Monika Holečková tvrdí, že dosiaľ napísala iba tri krátke sci-fi poviedky, pričom „Som človek“ je v poradí druhá. Mne sa však po jej dočítaní tak príjemne zježili chĺpky na zátylku, že som Moniku presvedčil, aby ju nekazila pseudonymným podpisom.
Ahojte!
Dnešná poviedka Mária Polónyiho je v Ohnivom pere celkovo jeho štvrtá. Štvrtá vynikajúca.
Dobrý deň, vaše doklady, prosím!
Zahrajme sa na chvíľu, že sme literárna letecká spoločnosť. Jednou z našich najdôležitejších úloh je ubrániť sa proti vstupu textových teroristov na palubu nášho fantastického lietadla. Ako by mohol vyzerať formulár, ktorý by vypĺňali ašpirujúci pasažieri?
Zdravím!
Nesmierne ma teší, že aj keď rubrika Ohnivé pero sa dožíva už jedného roka svojho pôsobenia, stále vám môžem ponúknuť čerstvé mená.
Po roce Vááánoce, Vááánoce prichááádzajúúú!
Odložte na chvíľku koláčiky, vypnite televízory, nebojte sa, že vám kapor odpláva a zvyšky kapustnice vychladnú. Na jednu mikropoviedku nespotrebujete ani toľko času, čo by vám trvala cesta s kostičkou v krku na pohotovosť a naspäť.
Pekný predsviatkový deň!
Napokon bude v tomto roku predsa len o jedno Ohnivé pero viac. Berte to ako darček. Úplne zadarmo, nemusíte sa nám dokonca ani upísať na dva roky ako u mobilných operátorov.
Cingy-lingy!
Predvianočné Ohnivé pero by sa malo niesť v trochu výnimočnejšom duchu ako obyčajne. A tak sa aj nesie :o).
Čaute!
Dnešnú autorku by mi bolo trápne predstavovať.
Ahojte!
Chceli by ste žiť v raji?
Ahojte!
Dušan Šutarík sa ohnivým perom zaháňa už po druhýkrát. Ibaže tak trochu jeho opačným koncom.
Ahojte!
Dnes vám niečo krátke porozpráva dáma zo susedného zahraničia.
42!
Tento netradičný pozdrav naznačuje, že dnešná poviedka má v rubrike Ohnivé pero poradové číslo zhodné s obľúbeným číslom Douglasa Adamsa.